Male a stredne podniky

1. Ekonomický význam MaSPMalé a stredné discharge podnikateľské subjekty sú významnými subjektmi národného hospodárstva, preto?e sú konkurentmi ostatných subjektov, v mnohých prípadoch aj veľkých podnikov, zabraňujú vzniku monopolov, pomá hajú rie?iť hospodársku krízu, zabezpečujú akceleráciu a rast hospodárstva krajiny a jej jednotlivých regiónov. V?eobecne mo?no uviesť, ?e majú:- konkurenčný a protimonopolný význam,-(prispievajú k zachovaniu konkurenčného prostredia a pô prickia proti tendenciám vytvárať monopolné a ochranár. prostredie-väč?ie podnikateľské riziko, väč?í tlak mo?ných následkov nesprávnych podnikateľských rozhodnutí-riziko bankrotu, riziko straty o hootného vlastníctva(osobné obchodné spoločnosti, ?ivnostníci)- protikrízový význam- vy??ia odolnosť voči konjunkturálnym výkyvom- akceleračný význam- akcelerátor ?trukturálnych zmien v hospodárstve- vzťah MaS podnikov a veľkých podnikovcharakter kooperácie, nie konkurencie- význam MaSP pre rast ekonomiky- výrazne sa podieľajú na zabezpečení rastu ekonomiky Slovenska svojou podnikateľskou činnosťouprispievajú k tvorbe národného dôchodku, zisku, hrubej produkcie, pridanej hodnoty, tr?ieb, exportu, postičných statkov, atď. Ekonomická funkcia týchto podnikateľských subjektov sa prejavuje prostredníctvom mnohých dôle?itých ekonomických ukazovateľov. Čo je pote?ujúce, je fakt, ?e parametre týchto ukazovateľov u ?ivnostníkov a v malých a stredných podnikoch neustále rastú. Význam malých a stredných subjektov podnikania pre rast ekonomiky SR a jej regiónovRozvinutosť, resp. zaostalosť ekonomiky krajiny a jej regiónov sa hodnotí najmä na základe objemu HDP pripadajúceho na obyvateľa a na základe miery nezamestnanosti. Slovenská ekonomika aj vďaka výkonnosti malých a stredných podnikov, nielen veľkých podnikov, ka?doročne rástla. V roku 2001 zaznamenala rast HDP o 3,3 %, v roku 2002 o 4,4 % a v roku 2003 o 4,1 %. V roku 2006 vysoké step rastu HDP súvisí s nárastom zahraničného dopytu, ktorý sa v porovnaní s rokom 2005 zvý?il o 20,7 %, Na celkovom prírastku HDP v roku 2006, ktorý vyjadrený v stálych cenách predstavuje 97,4 miliardy Sk, sa podieľala konečná spotreba 50,6 %, tvorba hrubého fixného kapitálu 24,9 %, zmena stavu zásob 5,4 % a čisté saldo zahraničného obchodu 20,9 %,V roku 2001 sa na tvorbe HDP vo vý?ke 964,6 mld. Sk podieľali malé a stredné podnikateľské subjekty 60 percentami, z toho 48 % vytvorili fyzické osoby, hlavne ?ivnostníci, a 12 % právnické osoby. Zvy?ných 40 % HDP vytvorili veľké podniky. V roku 2003 aj napriek zlep?eniu podnikateľského prostredia bol v?ak podiel malých a stredných podnikov na tvorbe HDP, ale aj pridanej hodnoty a zisku ni??í. V roku 2003 z hľadiska tvorby HDP na obyvateľa v PKS dosahoval Bratislavský kraj 92 % z priemeru krajín EÚ. Polovicu z európskeho priemeru dosahoval Trnavský kraj, za ním nasledoval Ko?ický kraj (46 %), Trenčiansky kraj (43 %), Banskobystrický kraj (42 %), Nitriansky kraj (39 %), ?ilinský kraj (38%), na poslednom mieste sa umiestnil Pre?ovský kraj (30 %). Výkonnosť malých a stredných podnikov sa prejavuje prostredníctvom viacerých rozhodujúcich ukazovateľov (podiel na tr?bách, hrubej produkcii, pridanej hodnoty, tvorbe zisku, exporte, tvorbe pracovných príle?itostí atď.). Parametre týchto ukazovateľov za skupinu ?ivnostníkov a skupinu malých a stredných podnikov najmä v posledných rokoch mierne rástli. V kapitole uvádzame percentuálne hodnoty vybraných ukazovateľov za tieto subjekty len za rok 2003, nie z hľadiska dlh?ieho časového radu. Významný bol aj podiel malých a stredných podnikov na tvorbe hrubej produkcie, pridanej hodnoty, zisku ako aj exportu. V realizácii celkovej hrubej produkcie v prepočte na jeden podnik dosiahli veľké podniky oveľa vy??ie výsledky ako malé a stredné podniky (viac ako 10-násobok produkcie). Zaujímavej?ím ukazovateľom je tvorba pridanej hodnoty. Malé a stredné podniky spolu vytvorili pridanú hodnotu vo vý?ke 237 904 mil. Sk, čím sa priblí?ili veľkým podnikom (tie realizovali pridanú hodnotu v objeme 287 one hundred thirty-five mil. Sk). Tak vytvorili malé a stredné podniky spolu takmer 47 % pridanej hodnoty. V prepočte pridanej hodnoty na jedného zamestnanca, t.j. v produktivite práce, malé podniky zaostávali za veľkými podnikmi (v roku 2001 ich predbiehali). Na jedného zamestnanca malého a stredného podniku pri celkovom počte 757 557 zamestnancov pripadla pridaná hodnota v sume 314 041 Sk (vo veľkom podniku 416 781 Sk). Aj keď podiel malých a stredných podnikateľských subjektov na exporte v roku 2003 nebol a? tak výrazný (spolu tvoril 24,1 %) ako vo veľkých podnikoch (77,9 %), nemo?no ich podceňovať, preto?e veľká časť exportérov z radov týchto subjektov realizuje vývoz nepriamo prostredníctvom veľkých podnikovNielen v SR, ale aj v ostatných členských krajinách EÚ majú malé a stredné podniky značný ekonomický význam. Podieľajú sa na tvorbe HDP, tr?ieb, pridanej hodnoty, na exporte produkcie atď. Súhrnné hodnoty základných indikátorov za malé a stredné podniky na jednej strane a za veľké podniky na druhej strane za bývalé krajiny E-19 za rok 2003 sú obsiahnuté v tabuľke . Na základe komparácie malých a stredných podnikateľských subjektov v SR s takými istými subjektmi v krajinách V4, EÚ a E-19 mo?no kon?tatovať, ?e aj prostredníctvom aktivít malých a stredných podnikov dosahuje ekonomika SR lep?ie parametre. Potenciál malých a stredných podnikov sa mô?e vyu?ívať aj pre rozvoj jednotlivých regiónov SR, a to z dôvodu vytvárania finančných zdrojov a ich alokovania v jednotlivých regiónoch. Od roku 2005 v rámci fi?kálnej decentralizácie mô?u obce a vy??ie územné celky (VÚC) získavať tieto príjmy od fyzických či právnických osôb:- príjmy v podobe dane z príjmov fyzických osôb, pričom 27 % z nich získavajú obce a 70,9 % VÚC (zvy?ných 2,1 % tvorí rezervu),- príjmy v podobe dane z nehnuteľností fyzických a právnických osôb (celých 100 % ide do rozpočtu obcí), pričom obce rozhodujú o vý?ke sadzieb,- príjmy v podobe miestnych daní a poplatkov od fyzických a právnických osôb (100 % ide do rozpočtu obcí, pričom obce rozhodujú o tom, či developú jednotlivé dane vyberať a v akej vý?ke ich budú vyberať),- príjmy v podobe dane z motorových vozidiel od podnikateľov, ak budú pou?ívať machine na podnikanie (100 % ide do rozpočtu VÚC, pričom VÚC rozhodujú o tom, či budú daň vyberať a v akej vý?ke ju budú vyberať). Od roku 2005 existuje vysoká miera závislosti medzi rozvojom v?etkých veľkostných typov podnikov a rozvojom regiónov, v ktorých tieto subjekty vyvíjajú podnikateľské aktivity. 2.

Spoločensko-sociálny význam malého a stredného podnikaniaMalé a stredné podniky:?prispievajú k vytvoreniu vhodnej spoločenskej a sociálnej klímy?tvorba pracovných miest ( v roku 2003 sa MaSP podieľali 66% na celkovej zamestnanosti )?prispievajú k pracovnému, sociálnemu a spoločenskému uplatneniu rôznych skupín obyvateľstva?prispievajú k udr?aniu zdravého ?ivotného prostredia?sú významným mestotvorným činiteľom ( ponuka ?irokej ?kály slu?ieb a aktivít, o?ivenie historických centier, udr?iavanie kultúrnej a remeselnej tradície )?napomáhajú budovať demokratický a slobodný spoločenský systém?tvorba pracovných príle?itosti v zaostalých regiónoch?významná engageá funkciaVýznam MaSP z ekologického hľadiska:?prispievajú k ochrane ?ivotného prostredia?MaSP sú nositeľmi pokroku v oblasti ochrany ?ivotného prostredia?podieľajú sa na budovaní zariadení ochraňujúcich ?ivotné prostredie?rozptyľujú výrobu a zabraňujú jej koncentráciiZdroje finančných prostriedkov:?fondy EÚ ? ISPA ( cieľom je príprava kandidujúcich krajín na vstup do EÚ, hlavne v oblasti ochrany ?P )Vytváranie pracovných miest pre ?pecifické skupiny občanov:?absolventi ?kôl??eny s domácností ( skrátený pracovný úväzok )?dlhodobo nezamestnaní?ľudia star topology?í ako 50 rokov??eny po uplynutí obdobia poberania rodičovského príspevkuSociálna funkcia:?Umo?ňuje sebarealizáciu nielen zdravým pracovníkom, ale aj pracovníkom so zmenenou pracovnou schopnosťou?Výrobné dru?stvá v SR zamestnávali v roku 2004 vy?e 2000 invalidovChránené pracoviská (chránené dielne ):?vytvorenie pracovísk pre zdravotne postihnutých ľudí?pracovisko, na ktorom pracuje half noteálne 25% občanov zo zmenenou pracovnou schopnosťou?príprava a za?koľovanie takýchto občanov na prácu?pracovné podmienky prispôsobené zdravotnému stavuVýrobné dru?stvo invalidov:?prevláda počet zamestnancov zo zmenenou pracovnou schopnosťou?klesajúca tendencia?v roku 1993 ? 26 VDI, v roku 2002 ? 12 VDIFunkcia vzdelávania MaSP:?rôzny objem vyčleňovania financií na vzdelávanie zamestnancov (závislosť od predmetu podnikania, formy vlastníctva a regiónu, v ktorom podnik pôsobí )?investujú najmä: podniky so zahraničnou majetkovou účasťou; podniky z rozvinutej?ích regiónov; podniky, ktoré sa orientujú na poskytovanie slu?ieb?tendencia MaSP podceňovať vzdelávanie zamestnancov ( podľa prieskumu v 2001, ukazovateľ miery nákladovosti vzdelávania /=podiel investícií do vzdelávania na tr?bách/ v SR 0,16%; v ground forces 1,5% )?malá tellovanosť podnikov o podporných programoch a príspevkoch?existencia mnohých podnikov, ktorých predmetom podnikania je vzdelávacia, poradenská a konzultačná činnosť ( inovačné vzdelávanie, poskytovanie informácií a rád ohľadom vyu?itia podporných programy pomoci EÚ )3. Význam malého a stredného podnikania pre EÚMaSP ( s pohľadu EÚ ):?hybná sila rozvoja?významná úloha v rozvoji jednotlivých krajín a regiónov?význam MaSP ako integrálnej súčasti ekonomického ?ivota európskeho zoskupeniaPrijatie Európskej charty pre malé podniky (jún 2000):?obsahuje záväzok podporovať malé podniky, preto?e sú najsľubnej?ím zdrojom nových pracovných príle?itosti, inovácií ekonomického rozvoja a vy??ej sociálnej inklúzieVydanie Zelenej knihy ? Podnikanie v Európe ( jún 2003 ), obsahuje:?základné ciele a cesty, ktorými by sa mala uberať politika členských krajín EÚ( opatrenia zamerané na podporu nových a existujúcich podnikov )?základné preká?ky, ktoré bránia podnikať ( administratívne, daňové, finančné, personálne a legislatívne preká?ky )?opatrenia na odstránenie bariérPred vstupom do EÚ sa vláda SR zaviazala plniť nielen konvergenčné kritéria, ale aj tieto významné prístupové dokumenty. Úlohy súvisiace so vstupom do EÚ boli obsiahnuté v Národnom programe pre prijatie (NPAA). Pre MaSP bolo knife v tomto dokumente vytvorená samostatná kapitola, kapitola 16: ?Malé a stredné podniky?. precession NPAA:?upevnenie postavenia malých a stredných podnikov a stimulácia ich rastu?zvý?enie ich konkurencieschopnosti?urýchlenie internacionalizácie týchto podnikov a ich prieniku na zahraničné trhyĎal?ie vypracované projekty:?dokument ?tátna politika podpory malého a stredného podnikania v SR na obdobie 2002 ? 2005?pristúpenie k Európskej charte pre malé podniky na konferencii CC BEST v Maribore v apríli 2002?Zoznam kvantitatívnych cieľov podnikateľského prostrediaZahrievacie otázky1. Koľkými percentami sa MaSP v roku 2006 podieľali na tvorbe HDP? ( 40%)2. Koľkými percentami sa MaSP v roku 2006 podieľali na celkovej zamestnanosti? ( 72% )Kvíz( po skončení prezentácie )1. Vý?ka HDP Slovenska v roku 2003 bolo ...... %. A. 5,1%B. 4,8%C. 4,1%2. Ktorý z týchto krajov dosahoval najvy??iu paritu kúpnej sily na obyvateľa z hľadiska tvorby HDP?A. Trenčiansky krajB. Ko?icky krajC. ?ilinský kraj3. Chránenou dielňou sa rozumie pracovisko, v ktorom pracuje najmenej ....... občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou. A. 20%B. 25%C. 30%4. V roku 2002 klesol počet výrobných dru?stiev invalidov na ...... . A. 9B. 12C. 235. V USA dosahuje miera nákladovosti vzdelávania hodnotu ...... %. A. 1,5 %B. 3,5 %C. 5,5 %6. Európska charta pre malé podniky bola prijatá v júny ...... . A. 1998B. 2000C. 2001Bibliographies: V.Markova, virile a stredne podniky, 2004 If you want to bring a plenteous essay, prepare it on our website: Ordercustompaper.com

If you want to get a full essay, wisit our page: write my paper